Rozhovor s Máriusom Kopcsaiom zo SME.sk

Som rád, keď víno ľudí spája

Víno pod hviezdami. Farebné víno. Pojmy, ktoré dokazujú, že s pitím
najušľachtilejšieho nápoja sa spája radosť, hravosť a emócia. V pozadí tohto
netradičného prístupu stojí Matej Farbula, majiteľ Farebného vinárstva.

Pre vašu generáciu sú typickou profesnou voľbou informačné technológie alebo
ekonómia. Ako ste sa dostali k takej tradičnej profesii, ako je vinárstvo?

Môj dedko s babkou mali vinohrad ešte v Modre na Kráľovej. Babka je Modranka a dedko
Cajlan. V detstve, najmä počas prázdnin, som tam trávil veľa času, brávali ma so sebou do
vinice. Víno robili v menšom meradle, ale atmosféra najmä cez oberačky ma ovplyvnila. Keď
som sa po základnej škole rozhodoval kam ísť ďalej, rozmýšľal som o Strednej pedagogickej
škole v Modre – najmä kvôli dejepisu, pretože ma zaujíma história. Ale tam ma v ten rok
neprijali. Viacerí kamaráti z triedy išli na Vinársku školu do Modry, povedal som si teda, že
to tiež skúsim. Prvé dva roky ma to absolútne nebavilo. Potom, keď sme začali chodiť na
ochutnávky a mohol som zažiť aj niečo iné okrem učenia sa z kníh, vtedy ma to zaujalo.

Teraz to vyzerá, že vás vinárstvo začalo baviť, keď ste víno začali piť…

Nie celkom, oslovila ma skôr práca s hroznom a vínom. Začal som brigádovať u rodiny
Hacajovcov, ktorá je známa výrobou sektu. Začal som pomáhať v pivnici a na rôznych
podujatiach, čo bolo veľmi inšpirujúce. Páčilo sa mi, ako vedel Vlado Hacaj odovzdávať
svoje skúsenosti ďalším ľuďom. Chytila ma tiež práca vo vinohrade. Aj keď je to manuálna
robota, zároveň je to veľký relax, pôsobí ako očista ducha. Človek sa navyše pohybuje vonku,
v prírode. A môže dopestovať a vyrobiť produkt, ktorý robí ľudí veselšími, šťastnými, a ktorý
ich spája.

Od toho, že vás baví práca vo vinohrade, až po rozhodnutie založiť si vlastný podnik, je
ešte dlhá cesta. Čo vás k tomuto kroku priviedlo?

Najskôr bolo mojím snom zamestnať sa v nejakom významnejšom vinárstve u nás alebo
v zahraničí. Tri roky som študoval vysokú školu v Ledniciach, čo mi dalo veľmi veľa –
a nemyslím len množstvo kamarátov, ktorí dnes majú vinárstva, ale aj veľa vedomostí, ktoré
som tam nadobudol. Pracoval som v pivnici spoločnosti Mrva a Stanko. Tam som pochopil,
že až také veľké vinárstvo by som zasa nechcel. Postupne vo mne dozrelo rozhodnutie byť
menším vinárom.

Čo to znamená menšie vinárstvo?

Pre mňa to znamená, aby som vína mohol robiť voľne. Teda tak, ako chcem ja. Aby som
nebol v strese kvôli nákladom, aby som nebol pod tlakom, že vína musím za každú cenu
predať. Pretože tak sa vína aj vinárstva stávajú uniformnými, do popredia sa dostáva
predajnosť.
Ale takisto musíte víno predávať, predsa vás to živí.
Stačí mi, keď sa mi vykryjú náklady a cítim sa spokojne. Je to bližšie môjmu srdcu, než veľká
fabrika.

Koľko vína vyrobíte za sezónu?

Asi desaťtisíc fliaš.

To nie je málo.

Nie je to málo, ale väčšie firmy robia od desiatok tisíc do milióna fliaš. Popri tom sme
mikrovinárstvo. Už zber hrozna je napríklad celkom odlišný. Vo veľkom vinárstve sa dáva do
veľkých kontajnerov, kde sa prepravuje. Ja sa snažím, by boli zber a preprava čo najšetrnejšie,
aby sa hrozno v kadiach nestláčalo, aby prišlo do pivnice v čo najlepšom stave. V malom
množstve sa dá s hroznom pracovať s láskou. To je najdôležitejšia filozofia.

Zúčastnili ste sa podujatia Chute Malých Karpát, ktoré bolo zamerané na vinárov, ktorí
v našej oblasti pestujú hrozno, teda vyrábajú vína späté s týmto regiónom. Kde leží vaša
vinica?

V Pezinku. Je to lokalita Stará hora nad rybníkom a potom Grefty a Greftičky medzi
Pezinkom a Pinelovou nemocnicou. Dokopy máme asi hektár a pol vinohradu. Pre mňa je to
tak akurát, najmä ak sa venujem aj iným veciam. Donedávna som bol profesionálnym
hasičom, takže som mal aj iné zamestnanie.

Je možné dnes robiť vína takto podomácky, v malom? Nepotrebujete na to moderné
technológie?

Samozrejme, moderné technológie sú obrovské plus, ale vždy ide aj o schopnosti a prístup
samotného vinára. Máme aj skupinu naturálnych vinárov, ktorí sa snažia robiť víno bez
zásahov moderných technológií a chémie. Snažím sa využívať techniku, používam moderný
hydrolis, riadené kvasenie, teda mušt počas kvasenia chladím a regulujem teplotu cez počítač,
snažím sa, aby víno malo nejaký charakter a kvalitu. Ale tiež, aby bolo prírodné. Vo
vinohrade používam čo najmenej postrekov. Takisto v pivnici – okrem síry, ktorá sa používa
pri reduktívnych vínach, alebo bentonitu, čo je ílovitá zemina – nič iné pri úpravách
nepridávam. Ale je to samozrejme moja cesta, nespochybňujem metódy, ktoré používajú iní.
Vedomosti sú istotne dôležité, ale veľa vám dá aj prax. A najhoršie je, že počas roka máte len
jednu šancu. A ak niečo pokazíte, čakáte celý rok na to, aby ste dostali ďalšiu možnosť.

A stalo sa vám, že ste niečo pokazili?

Myslím, že niet vinára, ktorý by niekedy niečo nepokazil.

Aké odrody pestujete a vyrábate?

Rizling rýnsky, Veltlín zelený, Chardonnay, Svätovavrinecké, v malom množstve Peseckú
leánku a Irsai Oliver. A ešte pár koreňov Dornfelderu.

Ste známym účastníkom a spoluorganizátorom akcií ako Víno pod hviezdami alebo

Chute Malých Karpát. Čo vás k nim priviedlo?

Otvoril som v Pezinku malú vináreň U vínnej mušky. Keďže mám malé vinárstvo, snažím sa
tu predávať vína malých lokálnych vinárov, ktorí nemajú vždy možnosť sa sami prezentovať.
Na začiatku sa objavili hlasy, že nemáme šancu prežiť, ak nebudeme predávať mainstream.
Ale prežili sme a žijeme dodnes. Akurát cez letné obdobie sme mali problém, že podnik nemá
žiadnu terasu a ľudia sú predsa len naučení konzumovať víno vonku. S Tomášom Čavojským,
ktorý má v Pezinku rodinné vinárstvo, sme vytvorili Malé vínne uličky. Od jari do jesene sme
postavili stánky a boli sme šťastní, keď nám prvý raz prišlo päťdesiat ľudí. Dnes už nám na
tieto podujatia chodí viac než dvesto účastníkov. Teraz, 16. decembra chystáme takúto akciu
na pôde Malokarpatského múzea. Zvykneme pozývať aj hudobníkov z rôznych žánrov, ktoré
sa k vínu hodia. Chcel som však, aby ľudia chodili aj do viníc, aby videli a zažili priamo
prostredie, kde sa víno robí. Tento rok sme preto urobili dva razy Piknik vo vinohradoch.

Aké to bolo podujatie?

Usporiadali sme ho v našich viniciach. Bol tam program pre deti, Divadlo Piki, džezový
koncert, detský kútik, rodičia si mohli oddýchnuť a vypiť si vínko. Snažili sme sa, aby prišli
lokálni farmári, priniesli med, koláče a aby si to ľudia užili. Takisto sme v posledný júlový
víkend robili Víno na mlyne – teda akciu v Schaubmarovom mlyne, čo je krásny priestor.

Ako ste sa dostali k hviezdam?

Milujem lokáciu, kde sa koná Víno a levanduľa. A mám rád hviezdy. Už minulý rok, keď sme
pozorovali hviezdy, hovoril som si, že by bolo dobré spojiť to s vínom. Prvotná myšlienka
bola vytvoriť udalosť na sociálnej sieti. Poslal som to známym ako nápad, že si otvoríme
víno, zapálime oheň, budeme si opekať a pozerať na hviezdy. Odrazu sa z toho stal virál,
oslovili sme asi 8000 ľudí nielen zo Slovenska, ale aj z Čiech alebo Maďarska či Poľska… A to
bez reklamy, bez akýchkoľvek nákladov, možno sme vynaložili asi tak desať eur. Nakoniec
na prvý ročník prišlo dvetisíc ľudí. Zapôsobilo spojenie romantiky, vína a padajúcich hviezd,

keďže sme noc zorganizovali v auguste, keď padajú meteory z meteorického roja Perzeidy.

Človek sedí na deke, popíja dobré víno a pozerá sa na nočnú oblohu… A to všetko v peknom
prostredí Malých Karpát. O to sa celý čas snažím. Aby ľudia verili Karpatom, že tu máme
krásne miesta, že sú blízko a že sa tu dá zažiť niečo zaujímavé a podporiť tak miestnych ľudí,
ktorí sa svoju prácu – teda aj víno – snažia robiť dobre

 

Víno pod hviezdami, Farebné vinárstvo, Pezinok

Víno pod hviezdami, Farebné vinárstvo, Pezinok

Aký cieľ by ste radi dosiahli?

Stále sa učím, stále mám čo zlepšovať a na čom pracovať, aby moje vína boli lepšie. A som
veľký lokálpatriot. Mám rád Pezinok, Malé Karpaty… A chcem prispievať k propagácii tohto
regiónu. Aby ľudia videli, že je tu fajn, že je tu čo vidieť a čo zažiť. Európa je otvorená, môžu
sem chodiť ľudia z cudziny. A som rád, keď vidím, že sa im páči krajina a chutí im víno. Na
tom by som chcel pracovať. Úžasne vedia svoj región predávať – v dobrom zmysle slova –
Moraváci. Stavajú na tradíciách, ponúkajú víno v krojoch a cítite, že by sa rozdali. Táto
otvorenosť nám trochu chýba, ale verím, že sa nám takáto cesta otvára napríklad aj vďaka
Chutiam Malých Karpát. Nakoniec pointou je nielen samotné víno, ale spájanie ľudí, ktorí
žijú v tomto kraji. Aby sa vytvorila komunita, ktorá funguje, vinári, umelci, hudobníci,
nadšenci… Aby víno ľudí spájalo.

Myslíte si, že vaše deti po vás preberú rodinný podnik?

Mám ešte len dvojročného syna. Bol by som rád, keby sa raz venoval vínu, ale ešte radšej
budem, keď bude robiť to, čo ho baví. Lebo keď človek robí to, čo ho baví, len vtedy môže byť človek úspešný.

Márius Kopcsay

(rozhovor pre časopis Pezinčan, 11.2017)

 

Naša vinárnička U vínnej mušky :)

Naša vinárnička je súčasťou Pezinka už skoro dva roky. Sme veľmi radi, že nás ľudia z Pezinka, z blízka aj z ďaleka navštevujú týždeň čo týždeň. Začínali sme s malou dušičkou, no ten prvý ako sa vraví najťažší rok sme prekonali a nevieme ani ako a už sú to čo chvíľa dva roky. Z málo známych vinárov s ktorými sme v muške začínali sa stali vinári známy ( minimálne v našom malom meste :) a ľudia objavili aj vďaka vinárničke romantiku malých vinárov a vinárstiev. Ono tie malé zväčša rodinné vinárstva akosi zapadajú do tej malej Vínnej mušky. Sme šťastní z toho, že aj vďaka Muške sa pije aspoň o trošku viac dobrého vínka na tomto svete :) Tiež by sme chceli touto cestou poďakovať  za vašu priazeň pri organizovaní podujatí ako Malá vínna ulička, Vína na Mlyne, či Tančiarne. Je to skvelý pocit, keď človek vie, cíti podporu v tom čo robí. Na naše podujatia chodí množstvo ľudí a tie počty stále stúpajú. Touto cestou všetkým zo srdca ďakujeme a tešíme sa na vás či už v muške alebo na podujatiach :)

 

U vínnej mušky, Pezinok, Farebné vinárstvo,

Vinárnička U vínnej mušky, Pezinok

Začiatok nového vinárstva :)

Tento článok už ako je v nadpise napísané je o našich začiatkoch. Celý príbeh farebného vinárstva sa začal vetou, ktorú si do dnešného dňa pamätám. Sedeli sme ako partia kamarátov cez jeden víkendový večer pri pohári vínka a vtedy z ničoho nič sa ma môj dobrý kamarát Dodo opýtal tú vetu, „ Počuj Maťo, dedko už nevládze robiť vo vinohradoch a bol by rád, keby túto prácu niekto prevzal, nemal by si záujem?“ V sekunde som odpovedal ÁNO. Hned druhý den ráno som túto novinku oznámil rodičom. Tí z toho neboli tak nadšení ako som bol ja. Sú konzervatívnejší a opatrní ľudia. Skúšali ma od toho odhovoriť. Vraj nemám s takou prácou toľko skúseností, čo keď bude zlý rok a počasie mi nebude priať, poprípade mi to zožerie štvornohá alebo aj dvojnohá zver. Na chvíľu som zneistel, či to, čo mi hovoria je dobrý dôvod, aby som do toho nešiel. No túžba po niečom novom, túžba po tom niečo tvoriť bola pre mňa silnejšia. Ešte v ten večer som volal Dodovi aby som mu oznámil, že do toho idem. Bol som plný odhodlania a chuti do práce. Doteraz som vo vinohradoch len brigádoval a pomáhal druhým vinárom a teraz som mal možnosť  tvoriť novú úrodu od rezu až po zber. Bol som plný očakávania ako a či to vôbec zvládnem. Či vôbec nejaké to hrozno na konci vinohradníckej sezóny budem mať. Pamätám sa ako som prvý krát stál v riadku vo vinohrade. Bola zima, v rukách som mal nožnice a stál som pred tým prvým krom. V hlave som si hovoril, že tento rez ovplyvní budúcu úrodu. MOJU budúcu úrodu. Bolo to skvelé. Vinohradnický rok bol relatívne priaznivý aj keď daný ročník tvorilo číslo 13. 2013 bol rok, kedy sa v mojom živote začalo niečo nové. Rok, kedy som dopestoval prvé hrozno a vyrobil prvé víno. Bol to rok, ktorý vnímam veľmi pozitívne a rozhodnutie neľutujem :)

 

Vinohrady Pezinok

Naše prvé vinárske ocenenia :)

A je to tu!!!!!!

Farebné vinárstvo tento rok poslalo vínka po prvýkrát do vinárskych súťaží. Mali sme to v pláne už minulý rok, no nemali sme toľko vínka a popravde ani toľko odvahy, aby sme tak urobili. Báli sme sa, mali sme rešpekt pred ľuďmi, ktorí sedia za tým hranatým stolom a rozhodujú o kvalite vín z prebiehajúceho, či minulých ročníkov. No nastala naša druhá sezóna a naše vínka sme poslali na posúdenie vinárskej porote. Osobne som bol z toho nervózny. Predsa len konkurencia vín je v súčastnosti obrovská. Čo ma trochu mrzí je fakt, že sme mohli poslať iba vínka za ročník 2014, okrem Dornfelderu 2013, ktorý nám z tohto ročníka jediný zostal.

Vínka sme posielali s malou dušičkou. Ako prvá súťaž, ktorej sme sa zúčastnili bola Výstava vín Budmerice. Tu sme poslali jedinú vzorku. Náše Cuveé Marrci 2014 (Ryzling rýnsky x Veltlínske zelené) a hneď sme získali STRIEBORNÚ medailu, čo nás moc potešilo. Bol to super pocit. S väčšou odvahou sme posielali už vínka do druhej vinárskej súťaže. Tu, na Hornoorešanskej ochutnávke vín získal náš Dornfelder 2013 nádhernú ZLATÚ medailu, z čoho máme obrovskú radosť. STRIEBRO tu opäť vybojovalo naše Cuveé Marrci 2014 a BRONZ získal náš ružový Alibernet 2014. Je to nádherný pocit vidieť, že naše úsilie prináša vytúžené ovocie.  Z výsledkov sa nesmierne tešíme a a veríme, že nás budú naše vínka takto krásne reprezentovať aj na ďalších súťažiach :)

Farebné vinárstvo

Vinárska súťaž – Farebné vinárstvo